Sedel tam drobný chlapec s malou náušnicou v uchu. Hompáľal nohami na stoličke a tváril sa akoby tu ani nebol. Je z rómskej osady, ktorá je od obce vzdialená približne 1,5 kilometra. V Bratislave ešte nikdy nebol. Veľkosť mesta, kongresová sála, atmosféra…to všetko bolo pre neho nové a nepoznané. Vedľa neho dve blonďavé sympatické dámy – terénna sociálna pracovníčka Ľudmila Marko a terénna pracovníčka Eva Tokarčíková, ktoré držali palce svojmu Kristiánovi Biľovi. Únava po 400 km dlhej ceste nebola na nich vidieť i keď vyrážali o 3 hodine ráno so starostom Jánom Kolcúnom, ktorý sa zhostil aj úlohy šoféra.

Prišli z obce Hrabské na odovzdávanie cien. Vyhlasovali výsledky 18. ročníka detskej výtvarnej súťaže profesora Karola Ondreičku. Celoslovenská výtvarná súťaž je určená telesne a duševne znevýhodneným deťom. Cieľom projektu je podnietiť zdravotne znevýhodnené deti k tvorivosti a prispieť tak k ich integrácii do spoločnosti.

Do súťaže sa zapojilo viac ako 300 škôl, ktoré poslali cez 4 000 obrázkov na tieto témy: Máme doma zvieratko, Krajina drakov, Janko Hraško a Červená Čiapočka, SPP SMARTHOME (inteligentný dom) a Maskot na XII. zimné paralympijské hry Pyeongchang 2018.

S napätím sme čakali, kedy vyslovia Kristiánovo meno. Ohromná radosť zavládla, keď sme zistili, že sa stal víťazom kategórie Maskot. Jeho kresba – biela líška – bude inšpiráciou pre výtvarníka, ktorý z nej vytvorí maskota. Ten bude sprevádzať slovenských paralympionikov do dejiska paralympijských hier.

Ceny odovzdával predseda poroty prof. Dušan Kallay. „Kreslíš rád?“, pýtal sa ho. Kristián len zdvihol plecia. Hanbil sa. „Kreslí…aj na obal od múky, keď sa mame minie“, dopĺňa Ľudmila Marko. Prof. Kallay bol veľmi priateľský a v niektorých okamihoch, keď ho deti objímali až dojemne ľudský. Bol to krásny deň.  Pre všetkých.

                                                                                                                                 Soňa Holíková