Terénna sociálna práca sa v obci Kučín začala vykonávať zapojením sa do národného projektu Terénna sociálna práca v obciach I realizovanom Implementačnou agentúrou MPSVR SR, vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje www.esf.gov.sk.

Rozhovorom s ich terénnou sociálnou pracovníčkou Mgr. Ľubicou Horňákovou nadväzujeme na seriál rozhovorov, ktorými vám chceme priblížiť terénnu sociálnu prácu.

Predstavte nám vašu obec Kučín.

Kučín je malá obec v Prešovskom kraji v okrese Vranov nad Topľou s počtom obyvateľom približne 520. V obci máme novovystavanú materskú školu, ktorú v súčasnosti navštevuje približne 20 detí predškolského veku. Do  základnej  školy deti dochádzajú do susedných obcí Nižný Hrabovec a Kladzany a do okresného mesta Vranov nad Topľou.  Obec Kučín je od okresného mesta vzdialená 11 kilometrov. Naša obec sa zapojila už do predchádzajúceho národného projektu Terénna sociálna práca v obciach a vo februári 2016 sme sa zapojili do súčasného národného projektu. Na pozícii terénnej sociálnej pracovníčky pracujem od roku 2013.

Keď sme pripravovali tento rozhovor, povedali ste mi o sebe, že ste už ako dieťa túžili byť učiteľkou v materskej škole a máte rada hudbu, turistiku a hubárčenie. Zabudla som na niečo?

Mojím obľúbeným  citátom je citát od Senecu Neučíme sa pre školu, ale pre život a to sa snažím preniesť aj na mojich klientov. Nie škola, ale vzdelanie im uľahčí život. Je to moje presvedčenie, že iba praktické vedomosti môžu skvalitniť život ľudí.

Vyštudovali ste sociálnu prácu. Aká bola vaša cesta k tejto práci?

Odbor sociálna práca mám ukončený na Prešovskej univerzite v Prešove. Predtým než som začala pracovať  v tejto oblasti, pracovala som na pozícii asistentky učiteľa v materskej škole a neskôr aj na základnej škole.  Rozhodovala som sa medzi štúdiom sociálnej práce a pedagogiky, ale hoci na pedagogickú fakultu by som bola prijatá bez skúšok, rozhodla som sa pre sociálnu prácu.  Som veľmi rada, že som sa takto rozhodla. Dá sa povedať, že v tomto odbore som sa našla.

Cieľom terénnej sociálne práce je sprístupniť ľuďom žijúcim v rozmanitých, často zhoršených sociálnych podmienkach existujúce spoločenské zdroje, umožniť im participáciu na rozhodovacích procesoch v spoločnosti a podporiť možnosť žiť kvalitný, dôstojný život. Aké konkrétne činnosti a aktivity napĺňajú tento cieľ vo vašej práci?

Je to tisíc malých krokov, často drobností. Ak človek zvládne to, na čo by si bez mojej predchádzajúcej podpory netrúfol, sú to drobné, ale významné víťazstvá. Ak by som však chcela zhrnúť aktivity do troch základných oblastí, sú to nezamestnanosť, zdravie a vzdelanie.

Pravidelne informujeme nezamestnaných o voľných pracovných miestach. Pomáhame im  pri písaní životopisov a žiadostí o prijatie do zamestnania a pripravujeme ľudí na pracovné pohovory. Robíme osvetu v oblasti plánovaného rodičovstva. Rozhovormi, besedami a prednáškami poskytujeme ľuďom informácie. Pri mnohých aktivitách spolupracujeme s asistentkou osvety zdravia a koordinátorkou osvety zdravia.

A veľký dôraz kladieme na vzdelávanie od útleho detstva – od návštevy materskej školy  až po motiváciu, aby po skončení základnej školy rodičia dbali na pokračovanie vzdelávania detí na strednej škole. Podľa môjho názoru, ak má človek vzdelanie, prácu a primerané bývanie, môže prežiť dôstojnejší a kvalitnejší život.

Rozvoj a znovunadobudnutie sociálnych kompetencií sa v živote človeka prejavuje tým, že človek  je schopný svojpomocne riešiť problémy, ktoré mu život prinesie. Tento zámer sa dá naplniť vhodným výberom prístupu ku klientom, ak ho k spolupráci  terénny sociálny pracovník motivuje  –  nenúti ho k nej, pomáha človeku rozvíjať jeho silné stránky, pristupuje ku každému jednému ako k jedinečnej bytosti. Snažím sa na to myslieť a nespadnúť do všednej rutiny, ktorá je lákavá pre svoju nenáročnosť. Ja chcem od ľudí, pre ktorých a s ktorými pracujem viac.

Aké problémy  vo svojej praxi najčastejšie riešite?

Najčastejšie problémy, ktoré v našej obci riešime sú: nedostatočná starostlivosť o deti a domácnosť, záškoláctvo, nezamestnanosť, zadlženosť. Hospodárenie s financiami je veľký problém, čo opäť  súvisí aj so vzdelaním. Nová generácia nemusí opakovať chyby predchádzajúcej a exekúcie nemusia byť súčasťou ich života.

Môžete nám priblížiť situáciu, kde vaša podpora a intervencie pomohli vyriešiť ľuďom nejaký zásadný problém?

V rodine, kde bola starostlivosť o domácnosť a osem maloletých detí na nízkej úrovni, na základe podpory a systematických intervencii zo strany terénnej sociálnej pracovníčky a obecného úradu  nastala pozitívna zmena. Obec je osobitným príjemcom rodinných prídavkov a rodičovského príspevku od marca roku 2015. Za toto obdobie v spolupráci s obcou sme rodinu naučili hospodáriť s financiami, efektívne nakupovať, pravidelným dohľadom sme docielili, že pani vie navariť cenovo dostupné jedlá a primerane sa starať o domácnosť. A darí sa nám aj zlepšovať jej rodičovské zručnosti. Po dvojročnej intenzívnej práci s rodinou sme dosiahli pravidelnú školskú dochádzku u všetkých piatich školopovinných detí. V spolupráci s koordinátorkou a asistentkou osvety zdravia  sme dosiahli, že rodina chodí pravidelne na odborné neurologické vyšetrenia s deťmi, ktoré trpia zriedkavým ochorením. Môžem povedať, že naša činnosť napomáha tomu, aby úspešne žili ako fungujúca rodina. Výzvou, samozrejme, bude, aby týmto spôsobom postupne dokázali fungovať sami, bez nášho dozoru a asistencií.

Určite sa vám nezriedka stáva, že sa vás osudy ľudí, s ktorými pracujete, hlboko dotýkajú. Pociťujete ako potrebné mať vytvorené mechanizmy, ktoré vám umožňujú konať empaticky a zároveň si udržať jasné hranice?

Aby som si  udržala hranice a zároveň, aby som bola  empatická k osudom ľudí nikdy nepovažujem ich  problém za svoj osobný problém. Pri riešení nejakého problému sa s človekom  nestotožňujem. Hľadám možnosti ako problém vyriešiť s pochopením, s ohľadom na typ človeka a jeho možnosti, ale viem, že to musia chcieť oni sami. Ak nie, beriem to ako výsledok ich rozhodnutia.

Priblížte nám, ako vyzeral váš včerajší pracovný deň?

Môj pracovný deň začal skoro ráno vybavením e-mailov, nasledovalo stretnutie s pracovníčkou jedálne v materskej škole ohľadom pani, ktorej pomáham so správnou životosprávou, spolupráca s riaditeľkou v MŠ ohľadom detí, ktoré nemajú pravidelnú školskú dochádzku, vybavovanie ľudí v kancelárii terénnej sociálnej pracovníčky (pomoc pri vypísaní žiadosti o dávku v hmotnej núdzi, pomoc pri telefonickej komunikácii s potenciálnym zamestnávateľom, pomoc s napísaním životopisu a žiadosti o prijatie do zamestnania), po obede som navštívila 85 ročnú pani, ktorá žije sama a potrebovala pomoc a  návšteva rodiny, v ktorej je starostlivosť o  maloleté  detí na nižšom štandarde, cieľom návštevy je motivovať a povzbudiť rodičov, overiť dodržiavanie  dohodnutých pravidiel, resp. v prípade potreby poradiť pri riešení konkrétnych situácií v rodine.  Deň som ukončila v kancelárii administratívou.  

Predpokladám, že v záujme riešenia problémov ľudí spolupracujete aj s inými organizáciami…

V rámci terénnej sociálnej práce spolupracujem s našim Obecným úradom,  s Materskou školou v Kučíne, so Základnou školou v Nižnom Hrabovci, s UPSVR vo Vranove nad Topľou, koordinátorkou a asistentkou osvety zdravia – Zdravé regióny. Koordinátorkou osvety zdravia pre našu obec  je Mgr. Lenka Bužová a asistentkou je Kvetoslava Chroma.  Spoločne sa nám darí ľuďom pomáhať cielene.

Čím vás táto práca obohacuje, čo vám dáva, respektíve berie v pracovnom alebo aj v osobnom živote?

Mám skúsenosti v komunikácii a jednaní so zástupcami rôznych inštitúcií, ale aj bohatšie zručnosti v posudzovaní sociálnej situácie človeka (sociálna diagnostika) vo výbere konkrétnej pomoci vzhľadom na záujmy a potreby klientov.

Práca mi jednoznačne dáva viac ako berie. Vďaka svojej práci získavam veľa nových skúsenosti a zručnosti, ktoré mi pomáhajú aj v osobnom živote riešiť problémy, ktoré mi život prináša.

Ďakujeme za rozhovor

Soňa Holíková