Obec Rankovce sa nachádza v Kecerovsko – Olšavskom regióne, ktorý je súčasťou okresu Košice – okolie. V obci žije približne 865 obyvateľov, z čoho približne 706 tvoria Rómovia žijúci v segregovanej rómskej osade. Obec je vzdialená len 30 km od metropoly východu Košíc, ale má vidiecky charakter. V minulosti mali obyvatelia hlavný príjem z práce v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve. V súčasnosti je nezamestnanosť obyvateľov najzávažnejším problémom obce. Nezamestnanosť a následná chudoba postihuje nielen rómske obyvateľstvo. Za posledné roky stúpa počet nerómov sťahujúcich sa z drahého mesta na lacnejší vidiek. Ide však často o rodiny postihnuté extrémnou chudobou a rôznymi sprievodnými problémami. Ďalším problémom obyvateľov obce je nízka vzdelanostná úroveň, nedostatočne vybudovaná infraštruktúra, chýbajúci vodovod a s tým súvisiaci nedostatok pitnej vody. Silnou stránkou obce je, že jej obyvatelia sú občianski aktívni a Rómovia majú aj väčšinové zastúpenie v obecnom zastupiteľstve. V obci aktívne pôsobí cirkev a lokálne občianske združenia a komunitná práca medzi Rómami má dlhodobú históriu.

Ako prvé boli v obci cez Implementačnú agentúru MPSVR SR implementované dopytovo – orientované [1] projekty terénnej sociálnej práce. Od roku 2012 prešiel dopytovo-orientovaný projekt kontinuálne do národného projektu Terénna sociálna práca v obciach a od roku 2016 do národného projektu Terénna sociálna práca v obciach I (ďalej NP TSP I), ktorý sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci operačného programu Ľudské zdroje.

V obci Rankovce sú zamestnaní jeden terénny sociálny pracovník a dvaja terénni pracovníci.  Počas siedmich rokov realizácie terénnej sociálnej práce tvoria pomerne stabilný pracovný tím. K personálnym zmenám prišlo na pozícii terénneho sociálneho pracovníka až začiatkom roku 2016. V pozícii terénnych pracovníkov sú zamestnaní ľudia, ktorí majú dlhodobé skúsenosti s prácou v rómskych komunitách, dokonca jeden žije v rómskej komunite. Sú medzi klientmi uznávaní, sú spoľahliví, vykazujú vysokú mieru aktivizmu a preberania zodpovednosti za zverené úlohy. Tento tím má predpoklady na strategickú, koncepčnú prácu v prospech rozvoja komunity. Organizujú pravidelné brigády, osvetové akcie a podobné aktivity. Riešia najmä nasledujúce typy problémov:

Nezamestnanosť obyvateľov – súvisí najmä s nedostatkom pracovných príležitosti priamo v regióne a nízkou kvalifikáciou uchádzačov o zamestnanie. Na druhej strane väčšina Rómov je aktívna pri hľadaní zamestnania, chcú sa zamestnať a muži majú skúsenosti s murárskou prácou. Terénni sociálni pracovníci pomáhajú klientom komunikovať s potenciálnymi zamestnávateľmi, poskytujú pomoc pri vyhľadávaní zamestnania pre klientov a pomoc pri sprevádzaní klienta procesom adaptácie na pracovné prostredie. Napriek tomu je nezamestnanosť v obci vysoká. Evidovaných je na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny takmer 30% občanov.

Zadlženosť obyvateľov – neschopnosť splácať dlhy, exekúcie. Problém spočíva hlavne v nekalých praktikách nebankových subjektov, v nízkej finančnej gramotnosti klientov, čo sa ale darí meniť prostredníctvom zapájania klientov do šetriaceho programu realizovaného terénnymi pracovníkmi. „Momentálne opakovane pracujeme s 366 klientmi a z tohto počtu evidujeme 40% klientov, s ktorými pracujeme na znížení zadlženosti,“ hovorí Františka Ondrašiková, terénna pracovníčka.

Čierne stavby a nevyhovujúce bývanie – tento problém súvisí s históriou vzniku rómskej osady. Rómovia nikdy nevlastnili pôdu v obci, boli vytláčaní na okraj obce, kde si stavali domy na cudzej – urbárskej [2] pôde. Až za ostatné roky sa situácia mení, obec je naklonená legalizácii pozemkov Rómov a začala s predajom obecných parciel.

Terénna sociálna práca v obci pomáha riešiť problém legalizácie bývania pomocou pri vysporiadavaní pozemkov a sprostredkovaním odkúpenia pozemkov, na ktorých stoja nelegálne domy. S pomocou terénnych sociálnych pracovníkov sa niektorí klienti zapojili do programu Budujeme nádej neziskovej organizácie ETP Slovensko, ktorého cieľom je podpora klientov k výstavbe vlastných legálnych nízkonákladových domov. Terénni sociálni pracovníci asistovali aj v druhej fáze projektu prostredníctvom administratívnej pomoci (vybavovanie stavebného povolenia, zabezpečenie komunikácie medzi klientmi a úradmi, projektantkou, geodetom, katastrom nehnuteľnosti a podobne), asistenciou a pomocou pri nákupe stavebného materiálu, pomocou pri riešení technickej infraštruktúry (elektrické prípojky, kanalizácie, svojpomocnej výstavby cesty). Mikropôžičkový program sa osvedčil ako nástroj finančnej inklúzie. V Rankovciach stojí šestnásť svojpomocne postavených domov. Svojpomocná výstavba v Rankovciach sa ukázala byť efektívnejšia nielen finančne, ale najmä má omnoho väčší integračný potenciál ako iné modely sociálneho bývania, dosiaľ realizované na území Slovenska. 

Aj v súčasnosti sa venujú pomoci  pri výstavbe nových rodinných domčekov, na ktoré si klienti sporia minimálne 1 rok. Terénni sociálni pracovníci spolupracujú s organizáciou Projekt DOM.ov a Združením PRE LEPŠÍ ŽIVOT z Rankoviec. Projekt DOM.ov podporuje výstavbu domov pre rodiny, ktoré prijali zodpovednosť za financovanie vlastného bývania a vytvára podmienky pre svojpomocnú výstavbu. Tieto rodiny si dokážu nasporiť a niektorí majú aj schválenú pôžičku od banky na stavebný materiál.  „Stavba domu si vyžaduje úplnú mobilizáciu síl a zdrojov chudobnej rodiny. Našim cieľom je, aby všetky rodiny v lokalitách, kde pôsobíme, stavali svoje domy legálne,“ objasňuje Lenka Hujdičová z Projekt DOM.ov. Za rok si jedna rodina priemerne nasporí 600 eur, ktoré sa prostredníctvom obce, vyplatia majiteľom pozemkov. V sporiacom programe majú v súčasnosti v Rankovciach 15 klientov.

Terénni sociálni pracovníci sú zapojení aj do riešenia problémov s odpadmi v obci. Tieto a ďalšie súvisiace problémy riešia rôznymi aktivizačnými nástrojmi, napr. zapojením klientov do projektu Ekobrikety,[3] pri ktorom si klient vyrobí pre vlastnú potrebu palivo z odpadového biologického materiálu.

V zime roku 2016 obyvatelia obce poskytli potraviny, šatstvo a finančnú hotovosť pre rodiny postihnuté tuhými mrazmi z Luníka IX, lokality Mašličkovo. Zbierku zorganizoval starosta obce spolu s poslancami obecného zastupiteľstva a terénnymi (sociálnymi) pracovníkmi.

Dlhotrvajúca a kontinuálna terénna sociálna práca v spolupráci s ďalšími podpornými projektmi prináša pozitívne zmeny do života ľudí z osady. Ako povedal starosta Stanislav Hada: „My Rómovia nie sme ľudia, ktorí sa nevedia prispôsobiť ľuďom, ktorí žijú na úrovni. Treba nám dať šancu.“

Mgr. Daniel Škobla, PhD, Inštitút pre výskum práce a rodiny

PhDr. Soňa Holíková, manažérka pre publicitu NP TSP I

[1] Dopytovo-orientované projekty – projekt predkladaný žiadateľom na základe výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku určenej pre dvoch a viac oprávnených žiadateľov, medzi ktorými prebieha súťaž.

[2] Urbár je súbor pozemkov, ktoré sú v katastrálnom území jednej obce a sú v spoluvlastníctve urbárnikov, teda osôb združených v pozemkovom spoločenstve. Urbárska pôda sa nachádza zväčša v extraviláne a ide spravidla o pasienky a lesy, ktoré v minulosti slúžili obyvateľom dediny. Zvláštnosť tohto druhu spoluvlastníctva spočíva v tom, že predmetom vlastníctva nie je jeden konkrétny pozemok, ale všetky pozemky tvoriace takzvanú ,spoločnú nehnuteľnosť´.

[3] Združenie PRE LEPŠÍ ŽIVOT, n.o. okrem iných aktivít, zapája ľudí z rómskych komunít do výroby Ekobrikiet (lacné palivo, vyrobené z dostupných odpadových materiálov ako je papier, drevená štiepka a pod.)