Moje meno je Stanislav Bruna a od októbra 2019 som sa stal novým projektovým manažérom Implementačnej agentúry MPSVR SR. Konkrétne pracujem na národnom projekte Deinštitucionalizácia zariadení sociálnych služieb – Podpora transformačných tímov (NP DI PTT), kde riadim a koordinujem prácu administratívnych a odborných pracovníkov projektu a som zodpovedný za úspešnú implementáciu projektových aktivít.
Železo a betón
Práci v oblasti európskych štrukturálnych a investičných fondov sa venujem takmer 16 rokov. Počas tohto obdobia som pôsobil v Slovenskej agentúre pre cestovný ruch (SACR), kde som riadil projekty v oblasti cestovného ruchu, ďalej v Slovenskej agentúre pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), kde som mal na starosti priemyselné parky a na úrade Bratislavského samosprávneho kraja som sa venoval projektom zameraným na školskú infraštruktúru, verejné plochy a cyklotrasy. V Bratislavskej Vrakuni ako zástupca starostu som zodpovedal za investície do základných a materských škôl a budovanie cyklotrás. Vždy to bolo niečo, čo sa dalo fyzicky vybudovať, zasadiť do zeme alebo opraviť. Niečo hmatateľné a s dlhodobým dopadom na väčšiu skupinu ľudí. Skrátka železo a betón. Vždy keď cestujem po Slovensku, som hrdý na to, keď môžem povedať: „To je môj projekt“.
Sociálne služby
Život ma však koncom roka 2019 priviedol do úplne inej oblasti a tou sú sociálne služby. Od októbra riadim na Implementačnej agentúre ministerstva práce národný projekt Deinštitucionalizácia zariadení sociálnych služieb – Podpora transformačných tímov. Pre mňa vnútorne veľký skok, no i to je oblasť, kde sa projekty financujú cez eurofondy a systém je postavený na rovnakých princípoch. Cieľom projektu je v zariadeniach sociálnych služieb v priebehu dvoch rokov vypracovať transformačné plány, na základe ktorých sa tieto veľkokapacitné budovy transformujú na malé objekty rodinného charakteru, napríklad byty alebo rodinné domy pre maximálne 12 klientov.
Projekt sa nedá riadiť od stola v Bratislave
Aby som lepšie pochopil súčasné podmienky poskytovaných služieb a celoslovenský projekt neriadil len od stola v Bratislave, vybral som sa do týchto zariadení pozrieť. Chcel som na vlastné oči vidieť, čo presne chceme zmeniť a pre koho to vlastne robíme. Úprimne, nebol som na to pripravený. Klienti často žijú v ťažkých podmienkach, ktoré by som ja nezvládol. Väčšina zariadení sociálnych služieb na Slovensku sídli v starých budovách s kapacitou 150-250 klientov, často v kaštieľoch s veľkými izbami bez umývadla, kde žije alebo len leží aj 5-6 klientov. Žiadne súkromie či fotka v rámiku na stole, spoločné toalety a sprchy a všade samé schody.
Pozitívne hodnotím zamestnancov, ktorých som v navštívených zariadeniach stretol. Napriek náročným pracovným podmienkam pomáhajú klientom najlepšie ako vedia a sú pre nich rodinou a priateľmi. Prácu majú ťažkú a plat katastrofálne nízky. Pobúrilo ma, keď som zistil že 10%-né navýšenie mzdy zamestnancov verejnej správy vlastne väčšina nedostala. Základ im síce zo zákona zvýšili, no následne ubrali na osobnom ohodnotení. Zriaďovateľ nemá na schválené zvýšenie platu financie.
Moja motivácia a cieľ
Plánujem si pozrieť väčšinu zariadení, ktoré sa do projektu zapoja. Bude to motorom a energiou pre moju prácu. Spolu s mojimi kolegami a členmi tímu projektu NP DI PTT chcem pomôcť pripraviť pre zapojené zariadenia transformačné plány, aby sa zlepšil život nielen ich klientov, ale aj zamestnancov. Aby klienti mali lepšie bývanie, väčšiu slobodu, žili s ostatnými obyvateľmi a niektorí mohli aj pracovať. Aby sociálni pracovníci a ostatní zamestnanci zariadení sociálnych služieb pracovali v lepšom prostredí.
Doteraz ma v práci motivoval železo a betón v podobe novej cyklotrasy, školy, škôlky či námestia. Dnes mám novú motiváciu a tou je zlepšenie kvality života ľudí so zdravotným postihnutím na Slovensku. Verím, že s pomocou môjho tímu sa mi to podarí.
PhDr. Stanislav Bruna
Projektový manažér NP DI PTT
