Tlačová správa ku konferencii - Zmena je tu

V utorok 9. mája organizovala Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v spolupráci s partnermi projektu – Radou pre poradenstvo v sociálnej práci, Slovenskou úniou podporovaného zamestnávania a Fakultou architektúry a dizajnu STU – Výskumným a školiacim centrom bezbariérového navrhovania (CEDA) – záverečnú konferenciu národného projektu Deinštitucionalizácia zariadení sociálnych služieb – Podpora transformačných tímov. Konferencia bola zameraná na príklady dobrej praxe z oblasti deinštitucionalizácie, čo znamená zmenu poskytovania sociálnych služieb z veľkokapacitných zariadení na služby v komunite. Odbornej aj laickej verejnosti vysvetlili konkrétni prijímatelia a ich rodičia svoje osobné skúsenosti z pobytov v tradičných veľkých zariadeniach a porovnali svoje prežívanie a kvalitu života po prechode do komunity a nastavení sa na nezávislý život s primeranou mierou podpory.

Samostatný život  

Cieľom konferencie bolo poukázať na právo žiť nezávislý život. Rovnako ako my všetci aj ľudia so zdravotným postihnutím či seniori chcú o sebe rozhodovať samostatne, mať právo pracovať a využívať všetky možnosti, ktoré im nedokáže poskytnúť život v zariadení s pravidlami veľkej inštitúcie.
Bez potrebných zmien to však nejde.  Poukázal na ne program konferencie rozdelený do troch tematických blokov zameraných na zmeny v oblasti

• poskytovania sociálnych služieb,
• aktivizácie a zamestnávania, 
• fyzického prostredia.

Tému poskytovania sociálnych služieb otvorili obyvatelia Domova sociálnych služieb (DSS) v Ladomerskej Vieske priznajúc sa k tomu, že sa už nevedia dočkať zmeny, ktorá ich čaká. Ku koncu roka 2023 by sa mali presťahovať do nových útulných domovov. Tešia sa na domácke prostredie, väčšiu mieru samostatnosti a napríklad aj na to, ako budú môcť mať domáceho miláčika – psíka, ktorého si praje Marek Sojka.

„Chceme byť dobrými susedmi a chceme mať dobrých susedov. Veľmi nám záleží na tom, aby sme boli súčasťou komunity“, zhodnotila situáciu Miroslava Urblíková, riaditeľka DSS Ladomerská Vieska.

Na ich predstavy nadviazali prijímatelia sociálnych služieb z DSS Slatinka, ktorí sú už o krok ďalej a mohli sa s účastníkmi konferencie podeliť o skúsenosti, ako sa im žije samostatne v podporovanom bývaní.

Sama v jednoizbovom byte žije Angelika Oláhová: „Mám telefón, keď niečo potrebujem, zavolám a viem si už veľa vecí vybaviť aj sama. Som spokojná že pracujem a na svoje bývanie si zarobím“, dodáva.

Zoltán Horváth sa podelil o túžby, ako chcel mať vždy priateľku a samostatné bývanie. Konečne sa mu to splnilo. Teraz môže bývať kde chce, s kým chce, má svoju prácu, možnosť cestovať, stretávať sa bez obmedzení a svoj čas si riadi podľa vlastných povinností a potrieb.

„Môj život začal až teraz“, to sú slová prijímateľa sociálnych služieb v Slatinke, ktoré v jeho mene zazneli z úst Renáty Šimovej, riaditeľky zariadenia. Priblížila, že tak ako Bohuš, mnohí ďalší prijímatelia prežili celý svoj život v izolácii kaštieľa. „Teraz zažívajú veci, ktoré sú pre nás bežné, ale pre nich sú vzácne a jedinečné“, dodáva Renáta Šimová.

Právo na prácu

Druhý blok konferencie bol venovaný téme aktivizácie a zamestnávania. Rečníci tohto bloku zhodnotili svoje skúsenosti z „ochutnávok práce“ a zamestnania.
„Nebojím sa žiadnej novej práce a práca pre mňa znamená, že som užitočný“, sú slová Vladimíra Vrábela, ktorý sa podelil o svoje skúsenosti zo zamestnania v sociálnom podniku M-Promex.

Veľmi dôležitú úlohu pri zapájaní znevýhodnených osôb do pracovného života zohrávajú rodičia: „Kasárenský spôsob života nepatrí do starostlivosti o ľudí so zdravotným postihnutím. Prosím rodičov, aby sa čo najviac zaujímali o svoje deti, nech nikdy nestratia nádej. Má zmysel sprevádzať ich,“ hovorí jeden z prítomných Michal Hronec.

Jeho dcéra Dana prežila v zariadeniach sociálnych služieb 28 rokov. Našťastie prišla zmena a ona sa úspešne začlenila do komunity. V súčasnosti žije s otcom a vo svojej intímnej spovedi uviedla: „Doma je moje srdce. Naplnili sa mi všetky sny. Práca mi naplnila život.“

Prostredie bez bariér

Aby bol samostatný život zdravotne postihnutých osôb možný, nutné sú zmeny v oblasti fyzického prostredia. Tibor Veres priblížil svoje riaditeľské skúsenosti s výstavbou nízkokapacitných zariadení v obci Okoč – Opatovský Sokolec. Podľa potrieb klientov sú niektoré stavby umiestnené v centre obce, iné sú situované v jej pokojnejších častiach tak, aby boli od seba v prijateľnej vzdialenosti. Prijímatelia sociálnych služieb sa tak môžu rozhodnúť, či uprednostnia život v rušnejšej časti obce, alebo im bude vyhovovať pokojnejšie prostredie.

Prijímateľky služieb podporovaného bývania v prenajatých bytoch v Senici:
„Samostatne si varíme, pečieme, vypracovali sme si denný harmonogram, organizujeme si svoje voľnočasové aktivity, chodíme na rôzne kultúrne a spoločenské podujatia, výlety. Sme veľmi rady, že sme mohli byť súčasťou procesu deinštitucionalizácie –  zmenil sa nám život,“ povedala za všetky Erika Krčová.

O prekonávaní bariér v prostredí rozprával Roman Vrábel – bývalý klient DSS Slatinka, ktorý sa v minulosti prihlásil do výzvy verejnej ochrankyne práv s názvom „Nahlás bariéry“ a z pohľadu človeka na invalidnom vozíku zmapoval prostredie vyše dvadsiatky verejných budov a priestorov v meste Lučenec. Vďaka jeho úsiliu sa podarilo odstrániť niektoré prekážky vo verejnom priestore mesta. Pán Vrábel zdôraznil, že pre začlenenie znevýhodnených ľudí do komunity je nutnou podmienkou aj odstránenie  bariér v mestách a obciach.

Konferencia bola plná inšpiratívnych konkrétnych príkladov z praxe a autentických výpovedí. Poukázala na proces zmeny, ktorá je už tu a realizuje sa aj prostredníctvom národného projektu zameraného na deinštitucionalizáciu.
Záznam z nej – s tlmočením do posunkového jazyka – si môžete pozrieť tu:
https://konferencia.npdi.sk/stage/09-05-2023